Navigácia

...viac

Linky

Indické veľvyslanectvo v SR |Veľvyslanectvo SR v Indii |

India

India, oficiálny názov Indická republika, je druhá najľudnatejšia krajina na svete.

Zaberá takmer celý Indický subkontinent a jej pobrežná čiara má viac ako 7 000 kilometrov. Susedí s Pakistanom na západe, Čínou na severozápade aj severovýchode, Nepálom a Bhutánom na severovýchode, Bangladéšom a Mjanmarskom na východe a v Indickom oceáne ležiacimi Maldivami na juhozápade a Srí Lankou na juhu. India považuje aj Afganistan za štát, s ktorým hraničí.

S počtom obyvateľov vyše jednej miliardy je druhou najľudnatejšou krajinou na svete a rozlohou jej prislúcha siedme miesto. Je domovom niekoľkých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest.

India je známa svojimi bohatými náboženskými tradíciami. Štyri z najrozšírenejších náboženstiev sveta – hinduizmus, budhizmus, džinizmus a sikhizmus – majú svoje korene v Indii.

Ako bývalá kolónia Britská India do roku 1947 sa India počas posledných dvadsiatich rokov výrazne rozvíjala, obzvlášť v ekonomickej a vojenskej sfére, v regionálnom aj globálnom meradle.

Dejiny
Úkryty s maľbami z doby kamennej v Bhimbetke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území súčasnej Indie. Prvé známe trvalé osídlenie sa objavilo pred 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indu, ktorá začala okolo 3 300 pred Kr. a kulminovala medzi 2 600 pred Kr. a 1 900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo veľa nezávislých kráľovstiev.

Na severe územia sa nachádzala ríša Maurjovcov, ktorá prispela vo veľkej miere ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali série invázií zo strednej Ázie, ktoré viedli k vzniku Indo-gréckeho, Indo-skytského a Indo-partského kráľovstva. Od tretieho storočia pred Kr. panovali Guptovci a ich obdobie má prívlastok „Zlatý vek“ starovekej Indie. Na severe krajiny sa vystriedalo zopár dynastií v priebehu niekoľkých období vrátane dynastií Čálukjovci, Čérovci, Čólovci, Kadambovci, Pallavovci a Pándjovci. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.

Po islamských inváziách zo strednej Ázie a Perzie (7. - 12. stor.) väčšina severnej a strednej Indie padla pod nadvládu dillískeho sultanátu a neskôr pod Mughalskú dynastiu, ktorá postupne rozšírila ich vládu do väčšiny Indického subkontinentu. Aj napriek tomu niekoľko pôvodných kráľovstiev prosperovalo, špeciálne v krytých oblastiach juhu, ako napríklad ríša Vidžajanagar. V polovici druhého tisícročia niekoľko európskych krajín vrátane Portugalska, Holandska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktoré pôvodne chceli obchodovať s Indiou, využili situáciu v krajine, kedy zničené kráľovstvá bojovali proti sebe, a zriadili v krajine kolónie. Povstanie z roku 1857, miestne známe ako prvá vojna za indickú nezávislosť, proti Britskej východoindickej spoločnosti zlyhalo. Potom ako bola vzbura potlačená, väčšina indického územia padla pod priamu správu Britského impéria. Na začiatku 20. storočia dlhotrvajúce, nenásilné úsilie o nezávislosť, vedené Mahatmom Gándhim, široko známym pod označením „Otec národa“, vyvrcholilo 15. augusta 1947, kedy India získala úplnú nezávislosť od Británie a stala sa republikou 26. januára 1950.

Ako multietnický a multináboženský štát zažila India niekoľko náboženských násilností a povstaní v rôznych častiach krajiny, no to ju neoslabilo a pokračuje ako suverénna demokracia. Má niekoľko nedoriešených sporov o hranice s Čínou, ktoré sa vystupňovali do krátkej čínsko-indickej vojny v roku 1962 a s Pakistanom, ktoré vyústili do vojen v rokoch 1947, 1965, 1971 a v roku 1999 v Kargile. India je zakladajúci člen Hnutia nezúčastnených krajín a OSN. V roku 1974 India vykonala podzemné skúšky jadrových zbraní, čo ju neoficiálne robí členom „jadrového klubu“. V roku 1998 nasledovala séria ďalších piatich testov. Významné ekonomické reformy, ktoré začali v roku 1991, transformovali Indiu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim hospodárstvom na svete a pridala si na celosvetovom a regionálnom vplyve.

Geografia
Himaláje sa rozprestierajú od Džammú a Kašmíru na severe Arunáčalpradéš na ďalekom východe, čím vytvárajú prevažnú väčšinu indickej východej hranice Himaláje, tvoriace severnú hranicu Indie, sú najvyšším pohorím na svete. Najvyšším vrchom Indie je Káčaňdžunga, ležiaca na hranici indického štátu Sikkim a Nepálu, vysoká 8 586 m. Najvyšší vrch ležiaci iba na území Indie je Nandádéví, vysoký 7 816 m. Na východe India hraničí s Bangladéšom a Mjanmarskom. Za severnou hranicou leží Čína, Bhután a Nepál. Na severozápade, kde leží púšť Thar prebieha hranica s Pakistanom. Zvyšok severnej, strednej a východnej Indie pozostáva z úrodnej Indogangskej nížiny, ktorá sa nachádza v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Južný indický polostrov sa skoro celý rozkladá na Dekanskej plošine, ktorá je z juhozápadu, juhu a juhovýchodu obmývaná Indickým oceánom. Pobrežie je dlhé okolo 6 tisíc kilometrov a je pomerne málo členité. Len na západe sú dva väčšie polostrovy Kačchský a polostrov Káthijávar. Časť západného pobrežia od Khanbátskeho zálivu po Paňdžim, sa nazýva Konkán. Ďalej na juh pokračuje ako lagúnové Malabarské pobrežie. Najjužnejším bodom pevninovej časti Indie a polostrova Predná India je mys Kumári. Ostrov Srí Lanka oddeľuje od Indie Manársky záliv a Palcký prieliv. Južná časť východného pobrežia Indie medzi ústím Kávérí a Krišny sa nazýva Koromandelské pobrežie. Rovnako ako ďalšia časť východného pobrežia je nízke, lagúnové a menej vhodné na budovanie prístavov. Súčasťou Indie sú aj súostrovia Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a Lakadivy a ostrov Mimikoj v Arabskom mori.

Podnebie Indie sa líši od tropického na juhu až po mierne na severe krajiny. Časti Indie, ktoré ležia v Himalájach majú podnebie tundry. Väčšina dažďov je spôsobená monzúnmi.

Demografia
India je druhá najľudnatejšia krajina na svete. Jazyk, náboženstvo a kasty sú determinované sociálnou a politickou organizáciou v rámci vysoko rôznorodej populácie. Indickými najväčšími aglomeráciami sú Mumbaj (kedysi Bombaj), Dílli, Kalkata (kedysi Calcutta) a Chennai (kedysi Madras). Gramotnosť obyvateľstva je 64,8 %, z toho 53,7 % žien a 75,3 % mužov. Pomer pohlaví je 933 žien na 1000 mužov. Percento pracujúcich je 39,1 %, z toho 51,7 % mužov a 25,6 % žien. Priemerný vek je 24,66 a populačný rast je 22,32 pôrodov na 1000 obyvateľov.

Napriek tomu, že 80,5 % ľudí sú Hindovia, India je tiež domovom tretej najväčšej populácie moslimov na svete (13,4 %) po Indonézii a Pakistane. Ďalšie náboženské skupiny zahŕňajú kresťanov (2,3 %), sikhov (1,84 %), budhistov (0,76 %), džainistov (0,40 %), židov, zoroastristov, ahmadi-moslimov a bahaistov.

India je domovom dvoch hlavných lingvistických skupín: indoárijskej (používaju asi asi 74 % populácie) a drávidskej (používa ju asi 24 % populácie). Iné jazyky používané v Indii pochádzajú z austroázijských a tibetsko-barmských jazykových skupín. Indická ústava uznáva 23 oficiálnych jazykov. Hindčinu a angličtinu používa vláda na úradné účely. Dva tradičné jazyky Indie sú sanskrit a tamilčina. Počet materinských jazykov v Indii dosahuje až 1 652.

Z Wikipédie, slobodnej encyklopédie