India

Dejiny

Úkryty s maľbami z doby kamennej v Bhímbétke v štáte Madhjapradéš sú najstaršími známymi stopami ľudského osídlenia na území dnešnej Indie. Prvé trvalé osídlenie sa objavilo pred vyše 9 000 rokmi a postupne sa vyvinulo do civilizácie povodia Indu, ktorá vznikla okolo roku 3300 pred Kr. a vrchol dosiahla medzi rokmi 2600 a 1900 pred Kr. Nasledovala ju védska civilizácia. Zhruba od roku 550 pred Kr. vzniklo mnoho nezávislých kráľovstiev.

Na severe sa rozprestierala ríša Maurjovcov, ktorá výrazne prispela ku kultúrnemu dedičstvu krajiny. Od roku 180 pred Kr. nasledovali vpády zo strednej Ázie, z ktorých vzniklo indo-grécke, indo-skýtske a indo-partské kráľovstvo. Od 4. storočia n. l. vládli Guptovci a ich obdobie sa nazýva „zlatým vekom“ starovekej Indie. Na juhu sa vystriedali dynastie Čálukjovcov, Čérovcov, Čólovcov, Kadambovcov, Pallavovcov a Pándjovcov. Veda, umenie, literatúra, matematika, astronómia, náboženstvo a filozofia prekvitali pod patronátom týchto kráľov.

Po islamských vpádoch zo strednej Ázie a Perzie (7.–12. storočie) sa väčšina severnej a strednej Indie dostala pod nadvládu Dillíského sultanátu a neskôr Mughalskej ríše, ktorá postupne ovládla väčšinu subkontinentu. Viacero pôvodných kráľovstiev však prosperovalo ďalej, najmä na juhu – napríklad ríša Vidžajanagar. Od 16. storočia prichádzali Portugalci, Holanďania, Francúzi a Briti, ktorí pôvodne chceli s Indiou obchodovať, no využili vzájomné spory kráľovstiev a zriadili tu kolónie.

Povstanie z roku 1857, v Indii známe ako prvá vojna za nezávislosť, namierené proti Britskej Východoindickej spoločnosti, zlyhalo a väčšina územia sa potom dostala pod priamu správu Britského impéria. Začiatkom 20. storočia viedol nenásilný boj za nezávislosť Mahátma Gándhí, nazývaný „otec národa“. India získala nezávislosť 15. augusta 1947 a 26. januára 1950 sa stala republikou.

Ako mnohonárodnostný a mnohonáboženský štát zažila India viacero náboženských nepokojov a povstaní, no zostala suverénnou demokraciou – najväčšou na svete. Má nevyriešené hraničné spory s Čínou, ktoré v roku 1962 vyústili do krátkej vojny, a s Pakistanom, s ktorým bojovala v rokoch 1947, 1965, 1971 a 1999 (Kargil). India je zakladajúcim členom Hnutia nezúčastnených krajín i OSN. V roku 1974 uskutočnila prvú podzemnú skúšku jadrovej zbrane a v roku 1998 ďalších päť. Hospodárske reformy od roku 1991 z nej urobili jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík sveta a v roku 2023 pristála indická sonda Čandraján-3 ako prvá pri južnom póle Mesiaca.

Geografia

Himaláje, ktoré tvoria väčšinu severnej hranice Indie, sú najvyšším pohorím sveta a tiahnu sa od Džammú a Kašmíru na severe po Arunáčalpradéš na ďalekom východe. Najvyšším vrchom Indie je Kančendženga (8 586 m) na hranici štátu Sikkim a Nepálu; najvyšším vrchom ležiacim celý na indickom území je Nanda Déví (7 816 m). Na severozápade, kde leží púšť Thar, prebieha hranica s Pakistanom. Väčšinu severnej, strednej a východnej Indie tvorí úrodná Indogangská nížina v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra.

Južný polostrov zaberá takmer celý Dekanská plošina, ktorú zo západu, juhu a východu obmýva Indický oceán. Pobrežie je pomerne málo členité, podľa nového merania z roku 2024 meria vyše 11 000 kilometrov aj s ostrovmi. Na západe vybiehajú dva väčšie polostrovy, Kačchský a Káthijávar. Časť západného pobrežia od Khambhátskeho zálivu po Pandžim sa nazýva Konkán, ďalej na juh pokračuje lagúnové Malabarské pobrežie. Najjužnejším bodom pevninskej Indie je mys Kanjákumári. Srí Lanku oddeľuje od Indie Manársky záliv a Palkov prieliv. Južná časť východného pobrežia medzi ústím riek Kávérí a Krišna sa nazýva Koromandelské pobrežie. Súčasťou Indie sú aj súostrovia Andamany a Nikobary v Bengálskom zálive a Lakadivy v Arabskom mori.

Podnebie sa mení od tropického na juhu po mierne na severe; v Himalájach je vysokohorské. Väčšinu zrážok prinášajú letné monzúny.

Obyvatelia a náboženstvá

Jazyk, náboženstvo a kasty výrazne ovplyvňujú spoločenský a politický život veľmi rozmanitého obyvateľstva. Najväčšími aglomeráciami sú Dillí, Mumbaj (kedysi Bombaj), Kalkata, Bengalúru a Čennaí (kedysi Madras). Podľa sčítania z roku 2011 vie čítať a písať 74 % obyvateľov – 82 % mužov a 65 % žien. Priemerný vek je okolo 28 rokov, India je tak jednou z najmladších veľkých krajín sveta.

Podľa sčítania z roku 2011 sa k hinduizmu hlási takmer 80 % obyvateľov. India má zároveň jednu z najväčších moslimských populácií na svete (14,2 %). Ďalšími náboženskými skupinami sú kresťania (2,3 %), sikhovia (1,7 %), budhisti (0,7 %), džinisti (0,4 %), ale aj židia, zoroastriáni a baháisti.

V Indii sa hovorí jazykmi dvoch hlavných skupín: indoárijskej (asi tri štvrtiny obyvateľov) a drávidskej (asi pätina). Ďalšie jazyky patria k austroázijskej a tibetsko-barmskej skupine. Ústava uznáva 22 jazykov, ústredná vláda úraduje v hindčine a angličtine. K najstarším klasickým jazykom patrí sanskrit a tamilčina a materinských jazykov a nárečí sú v krajine stovky.

India v obrazoch